Veľkosť bytia i bitia

Veľkosť bytia i bitia

Studené oči sveta cudzieho hladia mi do duše
Na boj som krátky a s nechuťou na zajtrajšok hladím
Biť sa holými rukami proti netvorovi, ktorý nehľadí kam kúše
Nemá zmysel aj tak sa mu neubránim

Padnúť na kolená , prosiť?
Nie, ja nie som taká sorta
Neutekám , keď mam tasiť
Mňa strachy sveta neukrotia

Slovami a veršami proti všetkým stenám sveta
Netvor zranil ma , kde najviac bolí
Vytrhol mi srdce
Padol som udatne , padol som v boji

Netvor menom Svet
Pliaga ľudstvo
A novej spoločnosti výkvet
Spoločnými silami k zemi ma zrazili
Čakali pokoru, čakali slzy
Mňa však nikdy tmúrne chvíle neporazili

I keď prehrou ...

Zvíťazil som, už som veľký
Jeden z mála

Čo vždy berie menej než li dáva


Nech žijem ja

Hrdina malého kalibra

Nech žijú tí

Čo nepokľakli

Nech žijú tí

Čo neboja sa, že sú malí

Nech žijú tí

Čo srdcom sú veľkí

Posledné predstavenie

Posledné predstavenie

Už dávno som len tieň
Dutý, bezcitný, ľudský peň
Príliš veľa horkých sĺz stieklo po vekmi ubitej tvári
Koľko len hviezd vyhaslo v deň posledný v januári

Ďaleko som od teba, ďaleko od domova
Privyknutý na samotu, kúsok lásky zabil by ma

Cítim ako neúprimné hľadia tí dobrí na mňa
Ako topím sa medzi nimi, ako blízko je do dna
Cítim ako príliš málo ostalo dnes zo mňa......

V mysli pretáčam do nemoty ten istý film
Hľadám scénu kde sa život zošmykol, kde stal som sa podlým
Len ďalšou dušou na zozname odpísaných, len ďalším anjelom padlým

Keď raz utíchnu davy, keď raz opona padne
Vtedy naposledy ukloním sa, vtedy už som na dne......

Prašná cesta do neznáma

Prašná cesta do neznáma

Prečo musím len tak stáť
Na tvoje trápenie sa prizerať
Milovať ťa veľmi chcem
Lenže dalej nevládzem

Všetko naše skončilo
Len to smutné ostalo
Pre teba to boli sny
Pre mňa sme to boli my

Aj keď dalej pôjdem sám
Teba stále v srdci mám
Prašná cesta do neznáma

Aj taký koniec baseň máva…

Samota

SAMOTA

Večer ako každý, ako jeden z mnohá
Znovu pijem, hreším, vzývam nesprávneho Boha
Trošku smútku, kvapka tmy
Uschnuté spomienky čo boli sme my

Ako baletka by prechádzala ticho izbou
A smútok po špičkách dušou boľavou
Tak plynú moje chvíle bez teba
Tak ďaleko mám v dnešnú noc do neba

Čas akoby sa zaplietol do uzla
Akoby podstata príbehu na jeho začiatku vykĺzla
A starnú všetci, len spomienky nie
Noc čo noc, ožívajú vo mne, ožívajú, sú tu , kým moje telo bdie

Bojím sa usnúť, bojím sa tmy
Mám strach že sa stratím uprostred samoty
Nemám topánky v ktorých by som vykročil cez jej sny
Nemám ani lampu , zablúdim, uprostred tej hroznej temnoty

Pomaly sa končí noc ako každá
A nad ránom zas ďalšia nezmyselná vražda
Znovu som ubil trochu lásky v sebe
Znovu som plakal len kvôli tebe

Vietor ticho spí
Zatiaľ čo mne krátia sa dni
Nemám už drobné na nádych
Aj tak poslednú kvapku duše za tvoj úsmev menil bych

V diaľke už dávno nič
Ku predu ženie ma bolesť, láska mi je bič
A nado mnou nebo farby dymu
Popolový dážď steká mi po tvarí, zmýva mi vinu

Najradšej by som sa rozpadol ako tieň
Posledná slza, vyschlé telo, a koniec všetkého
Ja viac už nebdiem....


Osud smutných je urputná robota
Mam pocit, že ten pocit sa volá samota.....

Keď zaspia anjeli

Keď zaspia anjeli

Pobozkaj ma
Tak dievčenský sladkonežné
Ako keď trasie prednes
Čo skul pán Brežnev

Buď len tu

Padajú viečka
Usínam
Na ramene svojho snu

Ľahšie ako pierko
Z krídla albatrosu

Srdce mi veselo hrá
Keď tvoj dych
Z ľahká
Uspáva ma

Pobozkaj ma
S tebe svojskou gráciou
Ako pravá dáma

Už ostaň !
Túto noc
A buď pod nočnou oblohou
Mojou sladkou modlitbou

Pomodlí sa
spolu so mnou modlitbu tiel
Nech láskou súdia nás
Nech láska je ortieľ

Pobozkaj ma
Tak panensky nevinne
Nežné objím ma
Nech nás spása neminie

Pomodlí sa
Nech všetky sviečky Sveta
za nás zapália sa

A buď tu!
Bozkami mi hriechy zmy
Dotykmi mi dušu očisti

Keď raz svetlá utíchnu
Keď zaspia anjeli

Modlitba

Modlitba

Ej, Ty tam hore
Čo vraj stvoril si Zem, oblohu i modré more
Čo vraj i mňa si vytvoril
Na obraz svoj, škaredého si ma vyrobil


Musím ti povedať
Že každé tvoje slovo prekrúcajú
A z ďaleká ho obchádzajú
V tvojom mene jedny po druhých šľapu
Áno milý Bože,
Stal si sa výhovorkou každému
Vrahovi, narkomanovi , pedofilovi, vojakovi....
Ja viem , že nie si ty na vine
Že namiesto ty nás, my teba súdime
Že ťa zle pochopili
A jedny po druhých chodili
A nevedeli sa z toho nič naučiť
Len ako tisíc krát znovu Krista na kríži umučiť


Všetko je také ako bolo včera
Kam podel sa súcit, kam sa stratila viera?
Každý každého bije, sebe si ťahá
Predbiehame sa kto väčší hriech v živote spácha


Ty si ten , čo tvorí aj ničí
Však zabúdame, že keď prekročíme hranicu ty nebudeš pastier čo po ovečkách kričí
Prosím ťa na Zem pošli nám ďalšieho spasiteľa
Čo povie nám, že aj málo je niekedy veľa
Aby šíril tvoje slová všade
Nech oklame nás, že raz aj dobre bude
Nech ukáže nám cestu
Aby v teba vrátil vieru
Aspoň trochu milý Bože
Aby na teba nenadávali
Aby ťa neobviňovali
Keď zdražievajú nám elektriku, benzín
Keď spravodlivosť sa nevie riešiť inak než vezením
Aby sme vedeli....
Aby vedel každý tvoj syn
Povedz nám aký je tvoj PIN?
Aké máš číslo? Ako sa ti má človek dovolať?
Keď vybočí z cesty
Keď príde na chuť prestať bojovať
Sebe prerezať si žily
A tabletky prehltnúť
Stopu života raz a navždy rázne pretrhnúť
Daj nám denne aspoň tri kopance lásky
Ako pomoc v núdzi, ako liek na naše vrásky
Keď sme nakazený depresiou
Keď ticho je protestom, nie recesiou


Máš nás rád?
Povedz, aby sme vedeli
Komu sa obracať , keď sme v totálnej prdeli
Bože, pre to pôjdem čakať aj každý deň do radu
Čo do radu?
Budem čakať ako som čakal do dnes
Budem čakať na tvoj ctený spásonosný prednes
Budem čakať , kým do mňa vhodíš svoj žetón
Aby som fungoval tak
akurát jak treba
Aby som našiel v sebe teba
Aby som len nehľadel na cestu do neba
Daj mi mapu, z tohto temného bludiska Sveta


Prosím ťa Bože, pomôž mi Bože
Prosím ťa Bože, pomôž mi Bože
Prosím ťa Bože, pomôž mi Bože
Prosím ťa Bože, pomôž mi Bože
Prosím...


Ešte stále neviem
Len tak do vetra od veci si meliem....
Neviem kto si ani čo si
Neviem kde si
Neviem ani kto som ja
Ak som anjelom tak kde mám krídla?
Tebe dali krajiny, zasvätili ti mestá
Ty učil si nás, že všetci sme si rovní, že sme z toho istého cesta
Ľudia vraždia v tvojom mene
Veď viem, možno ty nie si na vine
Ale aj tak...
Kde si ty v celom tom príbehu?
Si na seba hrdý?


Dokončil si nás na posledný siedmy deň
Na nás si čas asi nemal, nemusíš nič vravieť aj tak to viem
A tak to aj vyzerá...
Keď umelec dielo nedokončené zanechá...
Prečo mám odpúšťať?
Prečo mám zabúdať?
Včera sa učím od teba
A ty si odohnal zlo od seba....
Vysvetli mi prečo?
Prečo je peklo rovné raju?
Možno je peklo tu
A začiatok života na jeho konci
Vysvetli ak je v tvojej moci....
Možno v lesoch príliš veľa tvojich synov padlo
Príliš veľa si ich na tvoj účet vrecká nabalilo


Priznávam že neviem, prosím ťa vysvetli mi zopár veci....
Ukáž mi dôkazy, nie len ďalšie primitívne prázdne keci
Kto je na vinne , že ľudia majú nesprávne čipy v hlavách?
Že klamú sami seba, že topíme sa v zradných života vodách?
Máš ty vôbec bradu?
Máš nejakú fasádu?
Prosím ťa vysvetli
Len prosím žiadne ďalšie výmysly
Skoč na kávu, keď budeš na obchodnej ceste
Keď budeš predávať šťastie aj v mojom meste


Nie je že som múdry
A nemyslím si o sebe veľa
Chcem len vedieť
Prečo budem zajtra za dobrými plakať
Prečo budem za chyby práve tebe sa spovedať
Prosím urob niečo, urob kým nebude neskoro
Ukáž nám kam stratilo sa všetko dobro
Aby sme videli dobre
Aby bolo jasné
Kým posledná nádeje sviečka nevyhasne


Vyslyš mi modlitby prosím ťa
Počuj môj hlas
Prosím ťa
Vyslyš mi modlitby prosím ťa
Prosím ťa

Aj keď nejak obzvlášť nemusím ťa

Nosený spomienkami

Nosený spomienkami...

Nosený spomienkami a pocitom viny ja odchádzam teraz do zabudnutia
Anjeli už mi na cestu ďalej neposvietia a v diaľke už nebudeš stáť ty
V nociach kroky z milión ročnej utrpenia kvôty sa pomaly krátia
Zaplatil som všetky hriechy, za každú chybu bol som dvakrát tak bitý

Stratené dni, jedna nekonečná noc, vyblednuté chvíle a statoční moji bratia
Bez Vás som stratený... Bože nech sa oni ku mne vrátia.....
Hrdzavý smiech mi kosti láme
A kde si ty, aby si mi šepla nežné ,, my sa nedáme ´´ ?

Povedz ...

Čoho sme sa vlastne báli?
Keď všetko už sme dávno mali...
Kto sú tí čo ukradli nám šťastie naše?
Nech ja im teraz požičané vrátim
Lež boli sme to my , boli to chyby naše
Milión dnes znovu o pár ťažkých krokov skrátim

Nosený spomienkami a pocitom viny
Odchádzam tam, kde už nebudeš viac ty Simi.....

Chvíľa ... ticha

Chvíľa ... ticha

Sám a bez slov
Sediac v svojom prepychu
Opustený bez snov
Načúvam nečujnému tichu

Ilúzia snovej slobody
Závoj mĺkvého ticha
Neboli potrebné dôvody
Stačilo už to, že dýcha

... milujem

Možno iba nepodstatné slovo
A možno dvoch bytí pojem

Možno iba slovo
Ktorým nečujné ticho začína v novo

Niť sa trhla práve včas
Než stihli sme vo sne jedno byť
Dnes už žijem z tichých krás

A viem tichej chvíli uveriť

Rybár

Rybár

Ako rybár čakám ráno
Ako mesiac zasa noc
A keď príde polnoc
Zatváram oči...
Dnes možno už naposledy
Možno dnes v noci konečne príde...

Ako rybár za úsvitu
Aj ja čakám na svoju smrť na mori...

Brada

BRADA

Jožo klame - - - nie je krásny
Znovu klame - - - aký celok?
Priznáva, že klamal
Chce sa polepšiť, chce byť už len úprimný
Jožo sa podobá na otca

SMIEŠNA VERU JE TÁ VADA,
KEĎ NARASTIE TI DLHÁ BRADA

Keď čas letí

Keď čas letí

Život som žil
Nič nezažil
Koniec ma stihol
Z nenazdania a bez prípravy
Krížom sa mihol
Aby uletel preč...

Zvony divo do hlavy bijú
Čas letí, zastaviť sa nedá
Myšlienka za myšlienkou sa stráca
A ostáva tam,
kde bytie je jediná činnosť chorých rozumov,
ktoré nič nechápu....

Život som žil
Nič nezažil
Koniec ma stihol
Bolo práve 00:00 po ránu....

Otázka je ... PREČO? Diagnóza ... BLÁZON

Otázka je... PREČO?
Diagnóza... BLÁZON

Ako začať tam kde sa inak zvykne končiť?

Ako ist ďalej , keď nevládzem už ... ?

Rozbitou tvárou a polámanymi rukami proti všetkým stenám tohto sveta?

S dušou polámanou na tisícky drobných úlomkov...

Bolí ma to...

Chcem s tým anjel pohnúť, ale nemám dosť síl.

Prečo?

Prečo aj teraz slzy tečú mi po tvári?

Prečo aj teraz ešte po toľkom čase stále neviem zabudnúť?

Prečo vlastne po tom všetkom ďalej žiť?

Prečo ju ešte milujem?

Už nechcem, Bože nechcem.....

Prečo musím v kúte stať a v zrkadle sa bezvládne na trápenie svoje prizerať? Zoberte mi to!

Všetko...

Všetko čo cítim, všetko na čo myslím, zoberte mi každú spomienku na ňu. Zoberte si prvý tanec, zoberte si každý z miliónov bozkov, všetky jej pohladenia, všetky jej úsmevy....

Vytrhnite mi ju zo srdca...

Stojím tu s obnaženou dušou pred vami čo nazývate sa spravodlivými a blázon som, to priznávam.

Utieram si naposledy krvavé slzy a dávam vám všetko na čom mi kedy záležalo....

Nechajte ma len, ja pôjdem ďalej sám, aj bez vás.

Vyberiem sa za stopou zapadajúcich slnečných lúčov...

V diaľke jemne obrysy môjho miesta, môjho raju.

Pôjdem hľadať ju....

Len tíško zatvorím oči a už ich viac neotvorím...

Zástupy anjelov s piesňami za mnou sa ponáhľajú, o odpustenie prosia vraj...
Ona je len jeden z nich...
Len jeden, ale zabudnúť neviem....

Na kameni pod krížom meno, dátum narodenia aj úmrtia , v mysli ľudí zbytočná otázka ...

Prečo to spravil?

A odpoveď každý pozná, ale nikto ju neprizná.... diagnóza blázon

Otec

Otec

Tisíc sĺz mi stieklo, po tvári od kedy si odišiel
A smútok sa prikradol, aby do mojich dni vošiel
Už nikdy nebudem s tebou ako kedysi,
Povedz mi otec, teraz kde si…..?

Som tu bez teba otec
Myslím na teba,, a snívam o tebe celý ten čas
Som tu bez teba otec,
ale si so mnou v mojich spomienkach
A dnes večer sme tu len ty a ja

Znamenal si pre mňa tak veľa
Bol si všetkým čím som aj ja chcel byť
Vďaka otec...
....zato, že si bol pri mojich prvých krokoch
....zato, že si vždy bol nablísku,
aby si mi utrel slzy,
aby si ma chytil, keď bezhlavo som sa rútil,
postrčil, keď bál som sa vykročiť,
rozsvietil, keď vôkol tma sa rozliala.....
.....zato, že si bol, si a vždy budeš v hĺbke môjho srdca...

Dnes však ťažké časy nastali
Plakať sa už dávno neoplatí
Plač a slzy čas už nenavráti...

Som tu bez teba otec

Pozri teraz ....
Bojujem pre teba
A vždy keď plačem, plačem len pre teba

Nech anjeli za obzorom moju vďaku ti prenesú....
Že vraj si môj anjel strážny.....
a , že nech si kdekoľvek buď tam navždy šťastný .....

Príliš dlho

Príliš dlho

Kde si.... anjel môj?
Dlho čaká Ťa tu anjel tvoj
Prečo ťa nemôžem nájsť?
Veď sama dobre vieš, že bez teba ďaleko neviem zájsť
Prečo si odišla, prečo si preč?
Do hrude mi vrazila smútku ostrý meč
Kde je tá radosť, ktorú si mi prinášala?
Kde sú tie dni, keď bolesti si mi vlastnými slzami tíšila?
Prečo nepočuť nikde tvoj hlas?
Len slabú ozvenu smútku v nás
Môj svet sa zrazu celý mení
Na miesto plné utrpení
A ja sa len nečine prizerám
Po odplate anjel ja nevolám
Čo sme si, to sme si
Len veľmi málo z to čo povedať som chcel, pochopila si
Ty si ma dotykmi svojimi zmenila
Z toho čo strach nemal, len žobráka si urobila

Nechaj ma schúliť sa, aspoň v kúte tvojho srdca
Nechaj ma prespávať aspoň v spomienke malej
Nechaj ma, keď zabila si vo mne borca
Nechaj ma v snoch , pošli mi nádej

Naša mohyla predurčená večne plápolať
Pre mňa sme tu stále, zamilovaní a bez ochoty padať
Pre mňa sme tu všade
V každom kúte, v každom slove, v každom dni
Pre teba sa dobro vo mne vždy nájde
Sme tu stále a na večné časy amen
V každej spomienke všade sme my
Kráska a zviera, ja a ty

Keď na teba si spomeniem
Do modrých pier zubami zakusnem
Nech pravú bolesť zabudnem
Jemný vzlyk ticho do vetra pošepnem....


...Ponáhľaj sa anjel môj

Príliš dlho čaká ta tu anjel tvoj

Stopy a večnosť

Stopy a večnosť

Neplačem
To sú dažde pánove
To nie sú slzy
To sú kvapky spomienok

Zabúdam na čas
Aj na seba
Modlitbu na hlas
Vyšlem až do neba

Hľadím k moru
Tajomstvu, ktoré dýcha
Sieťou ťahá ma ku dnu
Piesňou do diaľok láka

Aspoň chvíľa večnosti
Stopy v prachu
Jemnej bolesti
Mám ešte vieru

V Pána a teba

Všetci odídu
Ja ostanem
Nemám smer
A tak len stojím a večne bdiem

Až kým na Pána a teba zabudnem

Čas uzmieriť sa so Svetom

Čas uzmieriť sa so Svetom

Medzi ľuďmi na ktorých sa nepýtam
Už veky niekto žije, komu neodpúšťam
A mal by som...
Od kedy dávam kríž vedľa mena jej
Sprevádza ma zlosť cez roky pochmúrne
A ani sa nepýtam kvôli čomu tu je

Už je čas uzmieriť sa so Svetom
A ticho ako by som sa ponoril na nádych
To čo láskou sa volalo už ostalo len bremenom
Zabudnúť na všetko teraz už mal bych

Vo všetkom teraz môžem nájsť niečo krásne
Počítať oblaky, písať si básne
A povedať.... život, dobrý ti želám deň
Trochu meškám, trochu len , ale aspoň už viem....
Že,
Už je čas prijať sveta pomocnú ruku
Pretrpieť si svoju poslednú muku
A ticho akoby na nádych do hlbín sa ponoriť
Utekať do snov schovať sa , len oko v chvíľu danú trocha prižmúriť

Na kolená už viac nesmiem ja padnúť
Na dušu boľavú prišijem si náplasť
Chvíľu čo večnou sa stala ti vrátim , už nebudem kradnúť
A ďalej pôjdem, nádherné v diaľke si znovu nájsť

Koľko len nesprávnych slov nezakúsol som do zubov
A kto ich doženie?
Ničivé sú ich účinky porovnateľné so skazou
Nikoho nešetria, nikoho to neminie
Ako perie hodené do vetra nedajú sa zozbierať
Aj keď učím sa prehrávať...
Nezabúdam milovať.....

Ticho sa ponorím na nádych....
Počítať chvíle možno mal bych
Ale neodolávam...
A znovu sa strácam...
Do hlbín klesám ...... a je mi krásne

Vo všetkom teraz viem nájsť niečo krásne
Počítať oblaky, písať si básne
A dokážem povedať.... život, dobrý ti želám deň

Už je čas uzmieriť sa so Svetom...

Medzi ľuďmi o tom nehovorievam
Ale vedia mi z tváre čítať
Komu neodpúšťam

A mal by som

Básnicky paradox

Básnicky paradox

O láske sa neoplatia písať básne
Aj tak pero písmeno za písmenom tvorí
S krutou realitou sa v smútku morí

Dnes pršalo
Zajtra bude dážď
Pár kvapiek lásky je málo
A tej tvojej obzvlášť

Autogram

Autogram

Uprostred dňa zrazu obrovská tma

Chcem opýtať sa vás ako je to možné

Že uprostred dňa obloha slnko nemá


Báseň
Čo je to vlastne?
Prečo nás básne nútia znovu a znovu ich čítať?
Ako je to možné, že nás tak dobre poznajú?
Odkiaľ berú tu istotu, dotknúť sa nás vždy tam kde sme najtenší?
Sú snáď živé?
Dýchajú snáď vlastným životom?

Áno.
Básne sú hmotne, môžem ich cítiť, stačí chcieť.
Dýchajú pľúcami toho kto ich porodil.
A takisto ako dieťa sa podobá matke, tak sa aj báseň podobá básnikovi.
Čítať báseň znamená naozaj čítať po papieri života jej stvoriteľa.
Báseň v sebe skrýva pravdu.
Ona je dieťa do ktorého vkladám nehu, neskôr matka od ktorej sa učím.
Báseň je všetko čím je aj básnik.
Jeho tieň, jeho rukopis, jeho autogram.

Preto neodsudzujte moje básne, lebo odsudzujete mňa.
Preto nesmejte sa im, smejete sa mne.
Preto neničte ich , lebo zabijete ma.

Ak však chcete čítať, čítajte ich a pochopíte aký som bol, ako som žil.

Paródia irónie

Paródia irónie

Východ slnka, leč stojím tu sám
Ponorený do nekonečných hlbín myšlienok tmavomodrých
Tu pred tebou slzy moje anjel ti roní
A o kúsok nehy pokorne sa modlí....
A niekto z Vás narieka
´´ Ó Trójanska zrada ´´
Nech sa len ten anjel za nás dvoch modlí
Srdce mi prebodlo z milión jedna bodli...

Odišlo všetko
Zrazu prišlo nič
Svoj žiaľ zo srdca
Do srdca mi krič
A skladaj úctu titánom padlým!

Telo davu dám, dušou ti navždy patrím...

Hmla uprostred

Hmla uprostred

´´´....Stojím uprostred tejto nekonečno dlhej ulice už celé veky dlho. Okolo mňa je všade množstvo chodcov. A všetci sa niekam náhlia s pohľadom upriameným do zeme sa snažia nevšímať si nikoho a nič vôkol seba.
...Kým som sem došiel kráčal som dlho, prešiel som kus cesty a už si vonkoncom nepamätám odkiaľ som vyšiel, ale čo je oveľa podstatnejšie ani prečo som sem šiel...
Pohľadom skicujem vôkol seba, dúfajúc , že snáď nájdem niečo....
Niečo mne známe, niečo čo mi znovu rozjasní spomienky a ja si spomeniem ako som sa dostal do tejto mojej súčasnej situácie... Nejaký známy výjav, možno aj vôňu, alebo aj tvár...

Lenže nič.

Len more tvári v ktorom sa pomaly začínam topiť. Pulz mi neustále zrýchľuje, po tvári mi stekajú studené kvapky potu a srdce mi ide vyskočiť z hrude..... Cítim strach a neviem sa mu ubrániť...
Strach z toho, že už nemám kam utiecť, že mi neostáva nič iné ako ostať navždy uprostred tejto ulice...
Zrazu však, predsa len nachádzam niečo povedomé. Nie však vôkol mňa, ale priamo vo mne,,

V spomienkach....

... Ani nie niečo ako niekoho, kto už mi toľkokrát ukázal cestu ukazuje mi ju znova teraz, aj keď tu možno nie je a nemôže ukázať prstom správnym smerom. Ale to ani nemusí, už to urobil oveľa rokov skôr,,,,,
Zrazu sa mi myšlienky v hlave začali zdať povedome, črepiny rozlietaných pohľadov začínajú pomaly tvoriť celistvý obraz,,,,,, zrazu mi je všetko jasne..

Viem to, už viem....

Viem prečo tu teraz stojím a aj to že je čas pohnúť sa dopredu. A keď spravím krok možno aj do neznáma, viem, že to bude krok správnym smerom, ktorý ma privedie až nakoniec tejto veľmi dlhej cesty ...

Idem hľadať svoje sny a ty sa otec vyber oproti mne... ,,

Veľké problémy zajtra malé sa nám budú zdať

Raz dávno žil na Svete cár Dárius. To je ten, ktorý bičoval more.
Pasoval sa s ním, trhal ho na kusy a položil ho takmer na lopatky.

Trýznil oceán, aby sa pomstil prírode, že prehral jednu veľkú životnú bitku.

Dnes tá bitka pre nikoho nič neznamená.

I.P.

I.P.

Po povrchu zemskom kráča jedna hnida
Volá sa Igor Petek
Žerie môj chlieb
Páli moju budúcnosť
Nosí môj kabát, oblieka si moje ponožky
V mojej posteli denne zaspáva
Pretože vie, že ja som vtedy niekde inde
Ďaleko, ďaleko...
Tam kde sa čas nepočíta


A ten Petek
Ktorý ma zničil aj ako spisovateľa
Aj ako človeka
Teda tá istá hnida
Ktorá si raz spokojne ľahne aj do mojej vlastnej rakve
Opýtal sa ma jedného rána
,,Čo Vám je človeče? Vyzeráte nejako choro.“
A čo sa tej hnidy nasťahovanej v mojej schránke telesnej vôbec má čo týkať
Ako mi je a koľko ešte unesiem?
O mňa sa najlepšie starajú tí, ktorí nechávajú ma na pokoji
A on, umýva ruky mojimi slzami
Má kľúče od môjho bytu
Vodí si doň pochybne indivíduá, šuká v ňom moje frajerky
Hrá sa na romantika, okráda ma o verše
Ľudia, tá hnida čo ma dokonca aj rovnaké meno ako ja
Ma núti čítať knihy, tlačiť sa v pred aj keď radšej bych zastal
Na chvíľu len, odpočinúť
Len tak nadýchnuť sa, pre ten pocit z dýchania

Tá špina, to hovado
Ohovára ma vo vlastnom dome
Klame mojej vlastnej matke, klame mojim priateľom
Má naplánované a teší sa, ako raz bude klamať aj mojim deťom, mojej žene
Ako si ich bude kupovať slovíčkami balenými v celofáne a lacnými bomboniérami
Predstavte si ľudia moji, tá hnida si aj mňa chce kúpiť
Planými sľubmi a priehľadnými klamstvami
Sľubuje mesiac, hviezdy a nepovie nič o tom, že zlomené krídlo viac nedorastá


Bol som rybár, bol som kozmonaut
Utekal som
Alebo, len tak odídem, plachnem
Na príklad do Lisabonu
Prikryjem sa dekou cez hlavu
Nechám si narásť fúzy
A on ma aj tu nájde, v nejakej biednej prístavnej uličke
Zhodou okolnosti jednosmerke
V nejakom biednom hotely s malou izbietkou plnou švábov a starou vŕzgajúcou posteľou
Chytí ma za vlasy a odtiahne ma domov
Rozplače ma
Jeho tichý smiech počuť iba v mojej hlave
Ten istý smiech čo mi nedá spávať, čo sa mi hlučno zavrtáva do podvedomia
Púšťa korene a klíči kvetom šialenstva


Matka moja Katarína,
Ktorá nevie, že porodila mňa a nie jeho
Viac ho miluje, viac mu dôveruje
A on to ešte aj bez hanby zneužíva
On je to intelektuálne prasa, ktorému ja píšem biografiu
On je to uvážené zviera, ktorému ja staviam pomník
Takto popľutý, unavený a sám
A do krajnosti zhnusený,
Že musím verejne prepožičať mu oči
Aj dušu
Aj to málo peňazí, ktoré som si ledva našetril
Predávaním hmly a orgánov


Keď ja som na príklad lietal v oblakoch a skočil šípku z vysokého mosta
On skočil do školskej lavice a lietal medzi stranami šlabikára
Keď ja som sa liečil z drog a žien
On sa tváril, že s tým nemá nič spoločné
A keď to skončilo ako hrdina z toho vyšiel iba on
Kdekoľvek sa objaví, tlačil na mňa, aby som mu neurobil hanbu
Miešal sa do mojich snov
Uberal moje zásluhy
Prímal moje pochvaly
S tým svojim nechutným pretvárkarskym smiechom
A bral to ako samozrejme
Hnida jedna, exkrement temnej špinavej ľudskej duše
Jeden sebec, jeden skutočný sebec
Jeden – ako ani jeden
Smradľavý provinčný smrad zaškatuľkovaný v svojom svete, svojej krabici
A kľuč niekde na dne oceánu
Oceánu, ktorý aj tak nikdy neuvidí
Je príliš ďaleko
Jeden, ktorý tak krásne trpel všetko to, čo ja som už nemohol
A jedna hnida, ktorá sa teraz ponáhľa skapať čím skôr namiesto mňa
Aby namiesto mňa, hajzel jeden
Aby na miesto mňa
Čím skôr jediný žil večne