
SAMOTA
Večer ako každý, ako jeden z mnohá
Znovu pijem, hreším, vzývam nesprávneho Boha
Trošku smútku, kvapka tmy
Uschnuté spomienky čo boli sme my
Ako baletka by prechádzala ticho izbou
A smútok po špičkách dušou boľavou
Tak plynú moje chvíle bez teba
Tak ďaleko mám v dnešnú noc do neba
Čas akoby sa zaplietol do uzla
Akoby podstata príbehu na jeho začiatku vykĺzla
A starnú všetci, len spomienky nie
Noc čo noc, ožívajú vo mne, ožívajú, sú tu , kým moje telo bdie
Bojím sa usnúť, bojím sa tmy
Mám strach že sa stratím uprostred samoty
Nemám topánky v ktorých by som vykročil cez jej sny
Nemám ani lampu , zablúdim, uprostred tej hroznej temnoty
Pomaly sa končí noc ako každá
A nad ránom zas ďalšia nezmyselná vražda
Znovu som ubil trochu lásky v sebe
Znovu som plakal len kvôli tebe
Vietor ticho spí
Zatiaľ čo mne krátia sa dni
Nemám už drobné na nádych
Aj tak poslednú kvapku duše za tvoj úsmev menil bych
V diaľke už dávno nič
Ku predu ženie ma bolesť, láska mi je bič
A nado mnou nebo farby dymu
Popolový dážď steká mi po tvarí, zmýva mi vinu
Najradšej by som sa rozpadol ako tieň
Posledná slza, vyschlé telo, a koniec všetkého
Ja viac už nebdiem....
Osud smutných je urputná robota
Mam pocit, že ten pocit sa volá samota.....
Večer ako každý, ako jeden z mnohá
Znovu pijem, hreším, vzývam nesprávneho Boha
Trošku smútku, kvapka tmy
Uschnuté spomienky čo boli sme my
Ako baletka by prechádzala ticho izbou
A smútok po špičkách dušou boľavou
Tak plynú moje chvíle bez teba
Tak ďaleko mám v dnešnú noc do neba
Čas akoby sa zaplietol do uzla
Akoby podstata príbehu na jeho začiatku vykĺzla
A starnú všetci, len spomienky nie
Noc čo noc, ožívajú vo mne, ožívajú, sú tu , kým moje telo bdie
Bojím sa usnúť, bojím sa tmy
Mám strach že sa stratím uprostred samoty
Nemám topánky v ktorých by som vykročil cez jej sny
Nemám ani lampu , zablúdim, uprostred tej hroznej temnoty
Pomaly sa končí noc ako každá
A nad ránom zas ďalšia nezmyselná vražda
Znovu som ubil trochu lásky v sebe
Znovu som plakal len kvôli tebe
Vietor ticho spí
Zatiaľ čo mne krátia sa dni
Nemám už drobné na nádych
Aj tak poslednú kvapku duše za tvoj úsmev menil bych
V diaľke už dávno nič
Ku predu ženie ma bolesť, láska mi je bič
A nado mnou nebo farby dymu
Popolový dážď steká mi po tvarí, zmýva mi vinu
Najradšej by som sa rozpadol ako tieň
Posledná slza, vyschlé telo, a koniec všetkého
Ja viac už nebdiem....
Osud smutných je urputná robota
Mam pocit, že ten pocit sa volá samota.....
12 komentárov:
takto krasne dokazu pisat len vynimocny ludia
si vynimocny clovek aj basnik, svoje basne nie len pises, ale nimi aj zijes
to je ta najsmutnejsia vec,ktoru som si kedy precitala
Pre Igora:
Ty si chlapce dostal do vienka dar slova, mas obrovsky talent na pisanie a myslim si, ze by si sa tomu mal v zivote venovat. Len tak dalej!!!!!!!!Majki
Pray that your loneliness may spur you into finding something to live for and great enough to die for.... N.
Z tejto basne citit taku tu skutocnu,nefalsovanu ludsku samotu a to samotu z lasky.
krasne pises a z tvojich basni je citit pokoru a nehu
Anka
O samote sa vo všeobecnosti píše veľmi ťažko. Aj skúsenejších autorov než si ty to často zvádza do lacného pátosu a sebaľútosti. Na šťastie sa ti podarilo tomuto vyhnúť. Báseň nie je výhradne o smútku a sebaľútosti typu – nemá zmysel žiť bez nej ďalej atd. Tvoja báseň má hĺbku a u každého citovo založeného človeka zanechá silný dojem. Jedna vec sa mi však trochu nepáčila. Už znovu používaš jednoduché veršovanie. Zabalíš to síce vždy dobre a na pohľad je to veľmi pekne, ale do budúcnosti by si sa mohol skôr orientovať na prepracovanejšie veršovanie. Keď sa všetko spočíta je to obstojne po tematickej stránke, trochu slabšie v svojej forme a vynikajúce v precítení a zapôsobení na pocity čitateľa. To ultimatívne pôsobenie na najhlbšie pocity čitateľov je zároveň tvoja najsilnejšia stránka a mal by si sa aj do budúcna na ňu orientovať a pritom skúsiť popracovať aj na nedostatkoch. Avšak to najdôležitejšie už máš a nebojím sa povedať, že to je tvoj talent. Talent zatiaľ neohraničených možnosti. Ako budeš ďalej pokračovať a či sa budeš aj naďalej vyvíjať, to už záleží iba od teba. Ja však dúfam a verím, že áno.
Jozef
MAS VELKY DAR RECI!
Dokazes neuveritelne dôveryhodne popisat najroznejsie ludske pocity. Ja ked som smutny,dokazem sa akurat tak zatvorit do izby, pocuvat hudbu, smutit. Ale ty ten smutok dokonale zuzitkujes a vytvoris z neho prekrasnu basen :--)
Robo
Oooo aka nadherna basen. Velmi uprimna a nezna vypoved o basnikovej samotou zrananej duse.
Aj tato je paradna. Necital som sice vsetky basne na blogu, ale tie co som prelistoval su skvostne. Ak toto citas babenkam, tak sa potom ani necudujem, ze na teba tak letia ;)
Pisane srdcom.....pisem tiez a vela a niekolko x ma ziadali znamy o vydanie zbierky...pisem lebo tym sa hoja rany, v pisani nie sme sami , sme so sebou a vladtnymi myslienkami. Od soc.poezie po tu zalaskovanu.......milujem pisat , no najvacsi dar je, ked citam, ze moje basne pomahaju, alebo vzbudia akukolvek emociu.....
Krásne, hlboké, citlivé, poctivé, skutočné
Zverejnenie komentára