zhárať túžbou

Vzbĺkol som túžbou, porodiť  najhlbšie slová,  ktoré rodiť viem,
ale neodvážim sa zo strachu, že by si sa na mňa pousmiala.
A tak sa smejem sám sebe, 

že namiesto hlbokého rodenie len plytko mriem.  
Mĺkvo vláčim svoj bôľ,  zo strachu, že ty by si ho neuniesla.

Vzbĺkol som túžbou, porodiť  najvernejšie sľuby,  ktoré rodiť viem,
ale neodvážim sa zo strachu, že by si im azda uverila.
A tak ich odievam do lži,  ako pôvabný kaftan ti ich pyšne ukazujem.
Ostýchavo skrývam svoj bôľ,  zo strachu, aby si ho neuzrela.

 
Vzbĺkol som túžbou, porodiť  najhonosnejšie pocity,  ktoré rodiť viem,
ale neodvážim sa zo strachu, že snáď by si ich opätovala.
A tak ti vymýšľam  hanebné mená á skloňujem ich do oplzlých foriem.
Zraňujem ťa zo strachu,  že raz pochopíš  čo je to bolesť z milovania.

 
Vzbĺkol som túžbou,  nemo sa usadiť vedľa teba,
ale neodvážim sa zo strachu, že by mi srdce z úst vyskočilo.
A tak len kvákam,  brbocem o nepodstatnosti Sveta.
Zo strachu,  že pochopíš , že to podstatné  ešte pred svojím začiatkom  skončilo.