nedeľa 22. februára 2009

Anjeli vlkov nepočujú



Anjeli vlkov nepočujú

Ticho ako kotva viaže tmu
Smiech mení sa rázom v nemotu
V srdci mi pomalí klíči strach
Spálenej budúcnosti ohavný pach
Láska ostala len vzdialenou vidinou
Miznúcou tichou spomienkou boľavou

Nie je to môj čas
Už viac neznie tu môj hlas
Ostalo len ticho

Do rána ostala posledná hodina
Dnes pijem len trpkosť, pijem ju do dna
Vonku nepokoj
Láskou svoje srdce upokoj
Tak riekla raz

A ja som jej veril
Ako vždy, predtým než som sa zmenil

Medzi ľuďmi vojna
A vo mne bolesť hojná
Obliekam si kabát a odchádzam
Už sa asi nevrátim, veď som sám

Na všetko sa dá zabudnúť
Posledný bozk dá sa vždy ukradnúť
Ale nič viac
Ostanem asi sám ako na oblohe je mesiac
A bude mi tak dúfam dobre
Stačí aj kvapka, načo more?

A až raz znovu svoj tieň nájdem
Až raz na koniec života cesty zájdem
Budem tam nahý, budem tam sám
Ale viac už od života nič nepýtam

Ako lístie som
Premočený rosou
A tichou bolesťou
Vietor ma roznáša
Tam kde som nikdy nebol ma teraz unáša

Anjelov nechávam napospas nebu
A vlci nech si na zemi...

zomierajú na osami....

nedeľa 15. februára 2009

Inventár spomienok


Inventár spomienok

Prechodil som mnohé lásky
Sebavedomé intelektuálky
i bláznivé krásky

Dnes mi po nich ostali len
spomienky a vrásky

A každá ma milovala
Každá mala iný dotyk
Iným dychom ma zohrievala

A predsa ako ty
Žiadna iná nebolela

Život mi zlomil srdce
A priniesol porážky
Nebola si jediná
Kto o mňa utieral si podrážky

Ale bola si prvá

A tým nesieš za mňa vinu navždy

nedeľa 8. februára 2009

Anjel nemoty


Anjel nemoty

Ja sa pýtam
A odpovedať budeš ty !
Môj anjel nemoty

Tak prečo mlčíš ?
Tajomstvo nemému neprezradíš?
Len tíško mlčíš...
A svoj hnev prelievaš aj do mňa
Ako kúsok nebeského ohňa

Tu odpoveď jediná zaznie
,, Láska bola, láska bude ´´

A kúsok tvojho neba
Ostáva tu pre mňa
Posledného rytiera od okrúhleho stolu...
Príjmi lásku odo mňa !!!

nedeľa 1. februára 2009

Kurvy


Kurvy

Veci sa pomaly vracajú na miesto
Takéto niečo nestáva sa príliš často
Aj keď, priznávam, niekedy to preženiem
A niekedy vetu doplním sám, viem...

A vtedy obrazy vyblednú všetky
A vtedy zatváram sa do seba
A vtedy nie si mi potrebná
A vtedy už slza viac nepotečie ani jediná....

Hodinové ručičky naďalej kruhy naprázdno kreslia
Namiesto hviezd dažďové kvapky na mesto padajú
Prázdne miesto v mojej posteli pripomína mi, že bola si tu
Kto vie kam si odišla?
Kto vie prečo sa nevraciaš?
Kto vie?
Možno len ten čo mlčí, čo do očí mi od hanby nepozrie
Kto vie?
Veď všetko píše vo hviezdach....

Ešte včera bozkami my sme sa bránili
A dotykmi sme jeden druhému tajomstvá odhaľovali
Čo sa to stalo?
Kde je tá kvapka, ktorá preliala pohár
Ktorá ťa prinútila odniesť všetko čo som miloval
A teba som miloval...
Všetko o čom som sníval
A o tebe som sníval...

Spravil som snáď chybu?
Že som sa smial,
keď vraveli mi že všetky ženy sú kurvy?
Že na lásku oni viac už neveria?
Keď už ani básne si necenia

Keby navždy zaspalo toto mesto
Ako v rozprávke...
Prikryté tŕňmi a trávami
Až kým sa ty nevrátiš
A vrátiš sa... to viem
A až kým tvoja ruka nedotkne sa mojej dlane
Už len snívať o tom zdá sa mi márne
Kým ma neobjímeš...
Kým ma nepobozkáš...
Kým ma nezohreje tvoj dych....
Kým nezbavíš ma osudu vínnych....

Keby život rozprávkou sa dal nazvať možno...