nedeľa 28. júna 2009

Zaľúbená



Zaľúbená

Neplač matka
To sú rany života
Radšej mi utri slzy a chyť ma pevne za ruku
Pomôž mi stáť, nech každý vidí, že som ešte neprehral

Teraz znovu začneš ...
,,hovorila som ti to?

Čo ty mama o tom vieš ?
Viem beží mi čas
Pieskové hodiny už sú takmer preliate
Ako by si v duchu tušila ako mi je
Nedávaš to na javo, len slová, ktoré nepočujem

Neplač matka
Na konci naposledy hrdo sa vzopriem
Do oči bez strachu ti pozriem a poviem
Ďakujem mama

Ani Peklo, ani nebo , ani Svet
Neskryje ma teraz
Rozbil ma život, ako zbabelca ma stĺkol
Všetko to pre ňu
Keď krvavé ruky nedovolím ti utrieť mi
Keď ihla zaryje sa hlbšie pod kožu
Keď modlím sa namiesto snu
Keď neviem rozraziť čiernu tmu

Čo tu nežné slova zmôžu?
Keď pálim prítomnosť
A na budúcnosť nevsádzam
Keď klesám a tomu sa nebraním

V srdci malý hrdina
A na chrbte kríž menom Simona
Neplač matka
To je život
Neplač
Len do môjho ticha chvíľu sa započúvaj
Budeš v ňom počuť moje posledne ďakujem

nedeľa 21. júna 2009

Viedenské prebúdzanie


Viedenské prebúdzanie

Vietor zajtrajšku
na dnešku
sa vyzúri

Aby potom zajtrajšok
mohol pred dnešok
vystavať múry

Múry roky dlhé
Aby spomienky dnešku
navždy skryté ostali
v hustej mlhe
nového zajtrajšku

Zo spomienok na dnešok
Pre svetlejší zajtrajšok
Výstavám základy pomníku
Novému duševnému poriadku

Povahou smelou
I to málo čo som mal
Slepou vierou
Zajtrajšku som daroval

Už len počítam dni
Kým nezhasnú svetla dnešku
A svitnú rána ospalej Viedni
Rána nového zajtrajšku


sobota 13. júna 2009

Polnočné rozhovory



Polnočné rozhovory


Slza nôti blahú spoveď
Kalváriu hriešnych duší
Hluchonemú odpoveď
Keď ľstivosť Pán v zámere nám tuší

Čí zaslúžilí sme si?
Že i keď dobré zrno sejeme
Jar nám iba plevel nosí
Z milosti sa Pane dnes už nevyžije
Ďaleko je nebo, keď som sám i bosí

Čí niet už miesta pre ľudskosť
V žiadnom kúte vesmíru?
Hoď mi Pane aspoň kosť
Kým sa aj tá neminie

A čí snáď s úmyslom
odvraciaš od nás tvár ?

I hoc sme len omylom
Pohlaď naše duši
Ani kvapka viery na zmar
Tomu čo ťa v sebe tuší

Jedno slovo na rozlúčku
A my slepí, hlucho len
Ostávame tebe verní

I keď dávno opustil si nás

nedeľa 7. júna 2009

Ukradnuté roky a čarovný klobúk



Ukradnuté roky a čarovný klobúk

Počuli ste už o čarovnom klobúku?
Ukrýva plno príhod o princeznách, drakoch
i všakovakých škriatkoch

Lietajúce ryby majú v ňom svoje more
A každé ráno v tom čarovnom klobúku
Vyjde dúha na obzore

Starý otec taký klobúk mával
A keď sme išli von,
vždy ho na hlave nosieval

Vyzeral v ňom skvostne
Ako dáky veľký pán
Vykračoval si v ňom radostne
Ani taký pestrofarebný páv

Ej môj dedo, to bol huncút
Vždy mal nejakú príhodu
Ukrytú v čarovnom klobúku
Ešte si pamäťam
Ako zvykol o drakoch mi rozprávať
Keď išli sme na lúku
Babičke kvety natrhať

A potom
Už nebolo ani klobúku, ani detstva
Len hlučné zvuky sirény
Vojnového šialenstva

Ej môj dedo, to bol huncút...



pondelok 1. júna 2009

Pachuť ľudskosti




Pachuť ľudskosti

Bože, sme dnes iní?
Sme ti bližšie
Než sme boli celé dejiny?

Alebo sme stále myši
Schovane v múroch,
svojej prekliatej tíši

Čakal si, že po rokoch
iní už budeme?
Že dozrieme
A z chýb sa naučíme?

Ó, ako si sa mýlil
Smeješ sa teraz sebe samom?

Že si ľuďom v novo veril
s každým ďalším svetským ránom

Pozeráš sa na nás z hora
Na záhadného človečieho tvora
Cítiš v ústach pachuť trpkosti
Nie takú tú Božiu, vznešenú,
skôr takú páchnucu po ľudskosti

Tak kto je teraz človekom?
My, stvoriteľu ?
A či ty?