Ako dym z cigariet
Kto som ja ?
Keď tu nie si
Som len ...
a možno len,
keď mi unavené telo usní.
Dlhý je jesenný deň.
Prelievam nudu
z pohára do pohára
a kŕmim sa spomienkami
chvíľ, ktorých viac niet,
kým ku stropu stúpa
dym z cigariet.
Vedno, či nevedno cítiac sen,
čakám na noc
a preklínam deň.
Preklínam seba,
až kým neusnem.
A potom...
Tam kdesi
na purpurových vankúšoch
nič ma nedesí.
Tam kdesi,
na mäkkom oblaku
cítim pohladenie neba
(pohladenie teba).
Cítim dotyk zázraku
Nekonečnej chvíle čakania
na láskyplného anjela
(čakania na teba).
Ešte cítim
i pery, i pohľad tvoj.
Cítim a mlčím.
A mlčím...
Zo strachu, že ak pustím hlas,
sen sa rozplynie
a po ňom iba ráno ostane.
Ráno bez teba.
Smutné ráno plné clivôt.
A po ňom už znovu iba život.
