Veľkosť bytia i bitia

Veľkosť bytia i bitia

Studené oči sveta cudzieho hladia mi do duše
Na boj som krátky a s nechuťou na zajtrajšok hladím
Biť sa holými rukami proti netvorovi, ktorý nehľadí kam kúše
Nemá zmysel aj tak sa mu neubránim

Padnúť na kolená , prosiť?
Nie, ja nie som taká sorta
Neutekám , keď mam tasiť
Mňa strachy sveta neukrotia

Slovami a veršami proti všetkým stenám sveta
Netvor zranil ma , kde najviac bolí
Vytrhol mi srdce
Padol som udatne , padol som v boji

Netvor menom Svet
Pliaga ľudstvo
A novej spoločnosti výkvet
Spoločnými silami k zemi ma zrazili
Čakali pokoru, čakali slzy
Mňa však nikdy tmúrne chvíle neporazili

I keď prehrou ...

Zvíťazil som, už som veľký
Jeden z mála

Čo vždy berie menej než li dáva


Nech žijem ja

Hrdina malého kalibra

Nech žijú tí

Čo nepokľakli

Nech žijú tí

Čo neboja sa, že sú malí

Nech žijú tí

Čo srdcom sú veľkí

Posledné predstavenie

Posledné predstavenie

Už dávno som len tieň
Dutý, bezcitný, ľudský peň
Príliš veľa horkých sĺz stieklo po vekmi ubitej tvári
Koľko len hviezd vyhaslo v deň posledný v januári

Ďaleko som od teba, ďaleko od domova
Privyknutý na samotu, kúsok lásky zabil by ma

Cítim ako neúprimné hľadia tí dobrí na mňa
Ako topím sa medzi nimi, ako blízko je do dna
Cítim ako príliš málo ostalo dnes zo mňa......

V mysli pretáčam do nemoty ten istý film
Hľadám scénu kde sa život zošmykol, kde stal som sa podlým
Len ďalšou dušou na zozname odpísaných, len ďalším anjelom padlým

Keď raz utíchnu davy, keď raz opona padne
Vtedy naposledy ukloním sa, vtedy už som na dne......

Prašná cesta do neznáma

Prašná cesta do neznáma

Prečo musím len tak stáť
Na tvoje trápenie sa prizerať
Milovať ťa veľmi chcem
Lenže dalej nevládzem

Všetko naše skončilo
Len to smutné ostalo
Pre teba to boli sny
Pre mňa sme to boli my

Aj keď dalej pôjdem sám
Teba stále v srdci mám
Prašná cesta do neznáma

Aj taký koniec baseň máva…

Samota

SAMOTA

Večer ako každý, ako jeden z mnohá
Znovu pijem, hreším, vzývam nesprávneho Boha
Trošku smútku, kvapka tmy
Uschnuté spomienky čo boli sme my

Ako baletka by prechádzala ticho izbou
A smútok po špičkách dušou boľavou
Tak plynú moje chvíle bez teba
Tak ďaleko mám v dnešnú noc do neba

Čas akoby sa zaplietol do uzla
Akoby podstata príbehu na jeho začiatku vykĺzla
A starnú všetci, len spomienky nie
Noc čo noc, ožívajú vo mne, ožívajú, sú tu , kým moje telo bdie

Bojím sa usnúť, bojím sa tmy
Mám strach že sa stratím uprostred samoty
Nemám topánky v ktorých by som vykročil cez jej sny
Nemám ani lampu , zablúdim, uprostred tej hroznej temnoty

Pomaly sa končí noc ako každá
A nad ránom zas ďalšia nezmyselná vražda
Znovu som ubil trochu lásky v sebe
Znovu som plakal len kvôli tebe

Vietor ticho spí
Zatiaľ čo mne krátia sa dni
Nemám už drobné na nádych
Aj tak poslednú kvapku duše za tvoj úsmev menil bych

V diaľke už dávno nič
Ku predu ženie ma bolesť, láska mi je bič
A nado mnou nebo farby dymu
Popolový dážď steká mi po tvarí, zmýva mi vinu

Najradšej by som sa rozpadol ako tieň
Posledná slza, vyschlé telo, a koniec všetkého
Ja viac už nebdiem....


Osud smutných je urputná robota
Mam pocit, že ten pocit sa volá samota.....