O láske

O láske

O láske krásne by sa dali písať básne
Však báseň v básni hynie
A plné vrecka nezmyslov
Zaplnia chvíľu dlhú

A potom už len ticho...

Už je dávno tam,
Kde ešte ani objavená nebola...

Poďakovanie za anjela

Poďakovanie
za anjela

Nevidím ťa
Nepočujem
A predsa viem,
Že ak usnem
Ty budeš bdieť
Sklopíš rád krídlo vedľa mňa
Aj keď môžeš aj odletieť

Ďakujem ti Bože za môjho
Strážneho anjela

Dva papieriky neba

Dva papieriky neba

Odišiel som...

Prepáčte mi jeden malý zelený sen
Rozsypané množstvo zubatých
A v opitosti bezzubých
Hviezdnych súst a omrviniek

Bol som niekedy krištáľovo čistý
Na hranici krajiny snov
A inokedy popolovo nečistý
Vždy však sám, nikdy nie s ňou

Iba som sa v sny a túžby
Do krajnosti rozumel
Jemnou chôdzou po vymyslenom nebi
Som sivé dni nudou krátil

Pod závojom skeptického
A výnimočného každodenného
Uchoval som si dve oči

Občas dve žiarivé slnka
Občas dve bolestivé rany
Občas dva papieriky neba
Zalepených len tak, aby sa nepovedalo
Bozkom pod obočím

Inak som nevedel

Obzvlášť som hrdý na to
Tým sa priam pýšim
Že som vedel ako ja
A nevedel som ako iný

Z lásky k láske
Ostať vinný

Jarná smrť

Jarná smrť

Jar sa na dolinu spúšťa
Posledný sneh sa topí
Navrátene vtáctvo
Čvirikutá v kroví

Kvety sa červenia
Stromy zelenia

Všetkým okrem mňa


Priatelia odišli
A na mňa zabudli

Ani milá moja neostala
Z objatia malebnej doliny
Do náručia Sveta utekala


Ešte slnko sa mi usmieva
Hladí dolinu zlatistými rukami

Komu teraz vonia
moja milá po jari?

Mne už nikdy viac

Umierať každú jar
Taký osud ostal
Abych zo slnka sa večne rodiac
O rok na jar opäť povstal