Hmla uprostred
´´´....Stojím uprostred tejto nekonečno dlhej ulice už celé veky dlho. Okolo mňa je všade množstvo chodcov. A všetci sa niekam náhlia s pohľadom upriameným do zeme sa snažia nevšímať si nikoho a nič vôkol seba.
...Kým som sem došiel kráčal som dlho, prešiel som kus cesty a už si vonkoncom nepamätám odkiaľ som vyšiel, ale čo je oveľa podstatnejšie ani prečo som sem šiel...
Pohľadom skicujem vôkol seba, dúfajúc , že snáď nájdem niečo....
Niečo mne známe, niečo čo mi znovu rozjasní spomienky a ja si spomeniem ako som sa dostal do tejto mojej súčasnej situácie... Nejaký známy výjav, možno aj vôňu, alebo aj tvár...
Lenže nič.
Len more tvári v ktorom sa pomaly začínam topiť. Pulz mi neustále zrýchľuje, po tvári mi stekajú studené kvapky potu a srdce mi ide vyskočiť z hrude..... Cítim strach a neviem sa mu ubrániť...
Strach z toho, že už nemám kam utiecť, že mi neostáva nič iné ako ostať navždy uprostred tejto ulice...
Zrazu však, predsa len nachádzam niečo povedomé. Nie však vôkol mňa, ale priamo vo mne,,
V spomienkach....
... Ani nie niečo ako niekoho, kto už mi toľkokrát ukázal cestu ukazuje mi ju znova teraz, aj keď tu možno nie je a nemôže ukázať prstom správnym smerom. Ale to ani nemusí, už to urobil oveľa rokov skôr,,,,,
Zrazu sa mi myšlienky v hlave začali zdať povedome, črepiny rozlietaných pohľadov začínajú pomaly tvoriť celistvý obraz,,,,,, zrazu mi je všetko jasne..
Viem to, už viem....
Viem prečo tu teraz stojím a aj to že je čas pohnúť sa dopredu. A keď spravím krok možno aj do neznáma, viem, že to bude krok správnym smerom, ktorý ma privedie až nakoniec tejto veľmi dlhej cesty ...
Idem hľadať svoje sny a ty sa otec vyber oproti mne... ,,
´´´....Stojím uprostred tejto nekonečno dlhej ulice už celé veky dlho. Okolo mňa je všade množstvo chodcov. A všetci sa niekam náhlia s pohľadom upriameným do zeme sa snažia nevšímať si nikoho a nič vôkol seba.
...Kým som sem došiel kráčal som dlho, prešiel som kus cesty a už si vonkoncom nepamätám odkiaľ som vyšiel, ale čo je oveľa podstatnejšie ani prečo som sem šiel...
Pohľadom skicujem vôkol seba, dúfajúc , že snáď nájdem niečo....
Niečo mne známe, niečo čo mi znovu rozjasní spomienky a ja si spomeniem ako som sa dostal do tejto mojej súčasnej situácie... Nejaký známy výjav, možno aj vôňu, alebo aj tvár...
Lenže nič.
Len more tvári v ktorom sa pomaly začínam topiť. Pulz mi neustále zrýchľuje, po tvári mi stekajú studené kvapky potu a srdce mi ide vyskočiť z hrude..... Cítim strach a neviem sa mu ubrániť...
Strach z toho, že už nemám kam utiecť, že mi neostáva nič iné ako ostať navždy uprostred tejto ulice...
Zrazu však, predsa len nachádzam niečo povedomé. Nie však vôkol mňa, ale priamo vo mne,,
V spomienkach....
... Ani nie niečo ako niekoho, kto už mi toľkokrát ukázal cestu ukazuje mi ju znova teraz, aj keď tu možno nie je a nemôže ukázať prstom správnym smerom. Ale to ani nemusí, už to urobil oveľa rokov skôr,,,,,
Zrazu sa mi myšlienky v hlave začali zdať povedome, črepiny rozlietaných pohľadov začínajú pomaly tvoriť celistvý obraz,,,,,, zrazu mi je všetko jasne..
Viem to, už viem....
Viem prečo tu teraz stojím a aj to že je čas pohnúť sa dopredu. A keď spravím krok možno aj do neznáma, viem, že to bude krok správnym smerom, ktorý ma privedie až nakoniec tejto veľmi dlhej cesty ...
Idem hľadať svoje sny a ty sa otec vyber oproti mne... ,,
8 komentárov:
NAPISAL SI TO VELMI PEKNE. MYSLIM, ZE PODOBNA DILEMA SA SKRYVA TAKMER V KAZDOM JEDNOM. NIEKDE SA V ZIVOTE NACHADZAME A NEVIEME AKO DALEJ. JA TA SICE OSOBNE NEPOZNAM, ALE MUSIM PREJAVIT NAOZAJ HLBOKE UZNANIE K TVOJMU TALENTU. NA TVOJICH TEXTOCH SA VOBEC NEDA ROZOZNAT , ZE TO NEPISAL NEJAKY NAOZAJ PROFESIONALNY SPISOVATEL, TEDA AK NAHODOU NIE SI. DRZIM TI PALCE A PO DNESNOM DNI, MAS O JEDNU FANENKU VIAC.
prečo otec?
To som písal jednej blýzkej osobe, potom čo jej zomrel otec. Celé je to vlastné drobný výsek z jedného dlhšieho listu.
no myslím si , že tieto básne akokeby nepísal jeden človek. Dr Jekyl and Mr Hyde.... ale ak sa to niekomu páči tak pohoda, mne osobne veľa nedali, avšak držím Ti palce . Zdá sa mi,, že Ťa tu ospevujú ľudia, teda hlavne ženkého rodu a veľmi mladé, ktoré ani nevedia čo to znamená čo píšeš.
Apropó, ber to ako kritiku , ktorá Ťa posunie ďalej.
J.M.
neviem sice kto je J.M. a ani ma to nejak nezaujima, ale nesuhlasim s nim. Tie basne su nadherne a Mozno tu pisu mlade baby, sice neviem ako na to prisiel, kedze tipujem, ze ich vsetky ani nepozna, ale tak ci tak tie basne maju nieco do seba a ked Igora niekto aspon trochu pozna tak by ich mohol chapat.
Natka
pre Natku: , prisiel som na to ze to pisu baby lebo je to sklonovane v zenskom rode... uppps....chapes ?uDfam. A kritika ak neublizi iba posilni , ale to myslim basnik pochopil a ze ty nie, to mi nevadi. J.M.
Pre J.M.
Ja mam 42 rokov, som muz, uz davno so svojou vlastnou krasnou rodinou. A napriek tomu s velkou uctou citam Igorove texty. Mozno by si mal zvazit, ze niektore z tuna prezentovanych basni ten chalan pisal ked mal 15 rokov, dalsie teraz. A je pochopitelne tym padom ze sa od seba odlisuju. A urcite sa bude dalej vyvijat ak v tom bude pokracovat. Co vsak neznamena, ze su sucasne basne nejake zle. Podla mna su naozaj carovne, plne fantazie, prekrasnych metafor a nechavaju vela priestoru fantazii. A to mam nacitanych uz pomerne vela basni od roznych autorov.
S pribudajucimi rokmi sa este bude urcite zlepsovat, on ma totiz velmi velky potencial rozvinut sa v skutocne kvalitneho a dobreho textara, basnika. Ved skus si pozriet ako vyzerali basne u inych autorov na zaciatku a po case. A prikladov je naozaj vela. Vsetci sa pomaly vyvijali, pisali inym stylom, niektori sa dokonca uplne odvratili od povodneho sposobu pisania. A prikladov mas naozaj v tomto XY.
Treba mu daj sancu a kritiku usmernit skor v konstruktivnom smere.
jozef
No ja tu citam vase komentare a nechapem toho pana co tu kritizuje tie basne. Mozno by najprv mal sam skusit napisat nejaku basnicku, mozno by potom pochopil aka narocna uloha je napisat nieco zaujimave co pochopia aj ini, co zaujme aj dalsich.
Podla mna sa to Igorovi dari celkom dobre, ba dokonca viac nez dobre. Ten chalan ma talent, ale co je este dolezitejsie, na jeho basnach je naozaj vidno, ze sa tomu venuje s velkou laskou k poezii. Zaujimave je aj to, ze igor napriklad casto meni styli akymi pise tie basne. Napriklad taka basen Stopy a vecnost a Modlitba su uplne odlisne. Alebo I.P. a Metamorofozy pocitov. Co z toho vypliva? Igor sa este ako basnik stale podla mna hlada a som si ista, ze si nakoniec zvoli sposob pisania, ktory mu sadne najlepsie. Aj ked jedno musim povedat, mne sa paci naozaj vsetko z toho co napisal. Prajem igorovi vela stastia do buducna, budem mu drzat palce a vzdy ked sem nieco nove hodi s radostou si to precitam a budem sa na to tesit.
Zverejnenie komentára