Vzťahové rozpamätanie

Vzťahové rozpamätanie

Lúčime sa,

aby veľmi dlhými nohami

sme opačným smerom

každý svojím Svetom

nechávali nás za nami

                  

Pohľadáš svoju mladosť,

tam za fabrikou,

prístavom,

aj mostom

pri rázcestí rozchádzajúcom sa

ako pohádaní ľudia

ktorí zabudli na radosť

 

Pohľadám moju mladosť,

tam pri koľajniciach,

kde tráva chutí po ovocí,

slnku,

piesku,

aj spánku,

uprostred noci,

keď rodí sa sen v zatvorenom oku

 

Nebudeme viac

spolu

kávu piť

ráno sa odprevádzať,

aby večer sme sa zvítali

víry vo vlasoch si počítať

ja s tebou

a ty so mnou byť

a nie len tak jestvovať

 

Hovorili o nás,

dvaja stvorení nebom pre seba

- nevideli -

keď kotúľali sme sa dole schodmi

sťa vysýpané ping-pongové loptičky

dve dokonalé nastajlované figuríny

vo výklade života

farebné a čudné

ako mesto vprostred leta

 

viem,

nikdy viac ,

nechytíme sa za ruky

nepobežíme vo tme

ja tebe a ty mne

tieňmi si cloniac

zabudneme si pamätať 
kým mlčíme
na niečo veľmi podstatné,
na niečo obrovské
na niečo na čo sa rozídení
len  márne

snažia rozpamätať