Báseň Čo je to vlastne? Prečo nás básne nútia znovu a znovu ich čítať? Ako je to možné, že nás tak dobre poznajú? Odkiaľ berú tu istotu, dotknúť sa nás vždy tam kde sme najtenší? Sú snáď živé? Dýchajú snáď vlastným životom?
Áno. Básne sú hmotne, môžem ich cítiť, stačí chcieť. Dýchajú pľúcami toho kto ich porodil. A takisto ako dieťa sa podobá matke, tak sa aj báseň podobá básnikovi. Čítať báseň znamená naozaj čítať po papieri života jej stvoriteľa. Báseň v sebe skrýva pravdu. Ona je dieťa do ktorého vkladám nehu, neskôr matka od ktorej sa učím. Báseň je všetko čím je aj básnik. Jeho tieň, jeho rukopis, jeho autogram.
Preto neodsudzujte moje básne, lebo odsudzujete mňa. Preto nesmejte sa im, smejete sa mne. Preto neničte ich , lebo zabijete ma.
Ak však chcete čítať, čítajte ich a pochopíte aký som bol, ako som žil.
3 komentáre:
premyslala som, ze ci basen v basni hynie...asi ze aj ano...ucim sa stale, dakujem.Iv
Hm, Tazsko povedat ci basen v basni hynie, ale v igorovych basnach by som skor povedala, ze v basni vsetko ožíva :O)
Miska
Dobre sa to sice zacina, ale mam pocit, ze je basen predsa len prikratka a myslienka basne nie az tak rozvinuta, akoby mohla byt.
.lojzo.
Zverejnenie komentára