Rybár
Ako rybár čakám ráno
Ako mesiac zasa noc
A keď príde polnoc
Zatváram oči...
Dnes možno už naposledy
Možno dnes v noci konečne príde...
Ako rybár za úsvitu
Aj ja čakám na svoju smrť na mori...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Autogram
Uprostred dňa zrazu obrovská tma
Chcem opýtať sa vás ako je to možné
Že uprostred dňa obloha slnko nemá
Báseň
Čo je to vlastne?
Prečo nás básne nútia znovu a znovu ich čítať?
Ako je to možné, že nás tak dobre poznajú?
Odkiaľ berú tu istotu, dotknúť sa nás vždy tam kde sme najtenší?
Sú snáď živé?
Dýchajú snáď vlastným životom?
Áno.
Básne sú hmotne, môžem ich cítiť, stačí chcieť.
Dýchajú pľúcami toho kto ich porodil.
A takisto ako dieťa sa podobá matke, tak sa aj báseň podobá básnikovi.
Čítať báseň znamená naozaj čítať po papieri života jej stvoriteľa.
Báseň v sebe skrýva pravdu.
Ona je dieťa do ktorého vkladám nehu, neskôr matka od ktorej sa učím.
Báseň je všetko čím je aj básnik.
Jeho tieň, jeho rukopis, jeho autogram.
Preto neodsudzujte moje básne, lebo odsudzujete mňa.
Preto nesmejte sa im, smejete sa mne.
Preto neničte ich , lebo zabijete ma.
Ak však chcete čítať, čítajte ich a pochopíte aký som bol, ako som žil.
Chcem opýtať sa vás ako je to možné
Že uprostred dňa obloha slnko nemá
Báseň
Čo je to vlastne?
Prečo nás básne nútia znovu a znovu ich čítať?
Ako je to možné, že nás tak dobre poznajú?
Odkiaľ berú tu istotu, dotknúť sa nás vždy tam kde sme najtenší?
Sú snáď živé?
Dýchajú snáď vlastným životom?
Áno.
Básne sú hmotne, môžem ich cítiť, stačí chcieť.
Dýchajú pľúcami toho kto ich porodil.
A takisto ako dieťa sa podobá matke, tak sa aj báseň podobá básnikovi.
Čítať báseň znamená naozaj čítať po papieri života jej stvoriteľa.
Báseň v sebe skrýva pravdu.
Ona je dieťa do ktorého vkladám nehu, neskôr matka od ktorej sa učím.
Báseň je všetko čím je aj básnik.
Jeho tieň, jeho rukopis, jeho autogram.
Preto neodsudzujte moje básne, lebo odsudzujete mňa.
Preto nesmejte sa im, smejete sa mne.
Preto neničte ich , lebo zabijete ma.
Ak však chcete čítať, čítajte ich a pochopíte aký som bol, ako som žil.
6 komentárov:
Nikdy sa ho do sýtosti nenabažím. Igor, fenomén prírody...
Voda je najkrajsi zivel nasvete,,,a neni nic krajsie ako darovat zivot svojmu kapitalnemu ulovku.
Peknaaaaaaa a velmi smutna
Igino a more, to proste neodmyslitelne ide k sebe
pekne, ale zbytocne smutne....asi bol dovod... pokracuj dalej..iv
Ach jaaaaaaj,, ty pises tak nadherne... Musis byt velmi citlivy cloviecik.
Mas prekrasne basne , skoda toho smutku v kazdej z nej.
Velmi by som si zelala, precitat si aj nejaku veselsiu basnicku od teba.
Zverejnenie komentára