Úvaha a spomienky...
Prešla cez moje piesne rýchlo a v každej zanechala stopu.
Pochopil som, však bolo už neskoro.
Že nie som jej súdený, že nie som jej lásky hoden.
Roky ostali za nami, kvetné polia mladosti, všetko...
Ostal som sám,
už nikdy viac sa nevráti,
NIKDY VIAC....
Nechcela, odmietla moje piesne, moju lásku, moje činy....
Nechcela ruky moje.
A nedala mi srdce svoje.
Nechcela...
..Nechcela
....Nechcela
Každé jej slovo ešte stále bolí, aj keď už dlho nie je tu....
Srdce ešte neprestáva milovať a miluje ju.
Nie je ľahké nájsť správne slová, v túto noc... keď delí sa Svet.
Hriechy krvou prúdia mi a rozhrešenia už viac niet....
Ostal som sám a už navždy....
6 komentárov:
je to pekne, ale myslim, ze to nie je basen. Aj ked posledny ,,vers,, je zrymovany teda. Tak ci onak, pacilo sa mi a dokonca mi to pripomenulo jednu babu, ktoru som mal velmi rad. Skoda, ze ona mna nie az tak velmi.
Miso
Podsječa me na jeden davnu pjesmu kad su u beskrajnoj sreči i životnoj radosti jedini oblaci bili zbog nesretne ljubavi koju smo lječili slušajući bezbroj puta jednu pjesmu na radiu ili gramofonu...
Želim ti, da još dugu uživaš u bijelom svijetu gdje je jedino sivilo neiskazana ljubav.
dampet
ahojcek igorko!je to velmi pekne,tak ako vsetky ostatne basne,ktore su tu!si velky talent,nerozmyslal si niekedy nad tym,ze by si tie basne vydal aj knizne?:o)
Neuveritelna balada. Kazde slovo je to co sa teraz nachadza vo mne :(((
táto sa mi páči, a aj som ju v pohode pochopila. A posielam pozdrav... :-) Monika T
Pekne a milé. Ten posledný rým je najlepší. Oli
Zverejnenie komentára