Po anjeloch prichádza
báseň
Zabíjaš ma
Ticho a bolestivo
Otváraš mi rany
a šlapeš mi po bytí
i po citoch niekedy
Zdalo by sa možno nemožné
pochopiť takú radosť,
keď anjelovi krídlovú kosť
zubami lámeš. Príliš márne
bolo by snaženie, pochopiť tú pohnutosť.
Bránim sa
Zubami / nechtami,
ostrými slovami
a otupenými veršami.
Komu sa takto môžem
ja ubrániť? A ako sebe teba mám
zabrániť? ,keď bez teba
vôbec nič nezmôžem.
Kričím veľmi tichým,
skôr šepotom než-li krikom,
nežné skladám poklony
tvojím ušným lalôčikom:
,, Odjakživa vo veršoch
boli také miesta pre
básnika,
kam utiekal sa
schovávať,
keď na päty stúpala
mu realita.
Nie je preto žiadna
výnimka,
že ten kto básni
pozorne načúva,
stretne viac,
než básnika,
stretá zlomeného človeka,
ba priam až vinníka "
Po anjeloch prichádza báseň.
Čo však príde po básni?
Odpoveď je v osobe pána Teodora Križku ukrytá.
Po básni príde vždy rad aj na básnika!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára