Veľké biele korábe

Veľké biele korábe

keby vankúše prehovorili,

o tom, čo niekto sníva

keby  sa naozaj rozhovorili,

o veciach, ktoré paplón pred svetom  skrýva

o dievčati

na príklad,

ktoré imituje dospelých

a na tajnáša kradne mame šminky,

alebo o snoch malého chlapca,

ktorý sa  tupou žiletkou holí,

aby  sa podobal na svojho otca

a vôbec,

všetko ostatné keby vankúše porozprávali

o tebe,

aj o mne

bolo by nám do plaču i do smiechu,

aj by  sa nám líca červenali

našťastie vankúše nič neprezradia,

opatrujú milión sladkých tajomstiev

v mäkkom bielom páperí

oni sú naše tiché lode,

veľké biele plachetnice,

ktoré plávajú v nekonečne diaľavy

až ku snom

do krajiny bezvetria.

Večer ťa odvedú,

ráno späť privedú,

vždy vyspatého a v poriadku