Bláznivé biele labute
Posledná básnikova pieseň
prichádza zväčša v neskorú jeseň
keď básnik už len spomína
a slová viac už
nemíňa
Bola si
moje ráno,
môj deň,
moja večer
i môj sen
Teba dýchal som,
slová z tvojich pier
do mňa vsakovali
ako kvapky rosy do
špongie
Teba dýchal som,
kŕmil dušu tvojim smiechom
ako keď labute v parku
kŕmiš starým zošúvereným chlebom
Dve polky tvojho symetrického pozadia
dve polky môjho hriešne nežného neba
lákavo má vábili, aby som sa stratil
v húfe nádherných bielych labutí
dnes však pre tie labute ostali
len omrvinky chleba
a zopár starých spomienok,
spomienok na teba
Strieborný dážď
kvapkal ti po tvári
a ja som vedel,
že po tom daždivom ráne
pôjdeme každý už len zvlášť
svojou cestou necestou
strmou a relatívne neistou
A ten strieborný dážď odvážne
do dlani som chytal
a zabúdal na to,
že
bielym labutiam raduje sa každý,
ale blázni obzvlášť
Bola si moja prvá
Bola si posledná
Jediná pravdivá
Po tebe by boli
Len prázdne slová i verše
Písať básne po tebe
Bolo by hanebne hriešne
Posledná básnikova pieseň
prichádza zväčša v neskorú jeseň
keď básnik už len spomína
a srdce tichulinko ...
4 komentáre:
milujem takuto poeziu.igor je skutocny umelec, je az neuveritelne,ze clovek takymto sposobom vie dat svoje pocity na papier. bola to krasna basen,sice smutna, ale o to este krajsia.
Proste úžasna báseň, nemám slov. Zapožičiavam si ju :-) kamoška
Dáška
Tak táto je fakt krásna.. Až mi je do plaču... N.
"Bola si moja prvá
Bola si posledná"
Nádherná je ! TOP
pokračuj v písaní, rada ťa budem čítať ďalej
Zverejnenie komentára