Slza soľným obrom

Slza soľným obrom

V hmlisté ráno,

kým soľní obri ticho spali

a mesiac  ešte nezašiel,

o prastarý olivovník,

hlavu  som oprel,

na plecia ruksak si dal.

S ťažkým srdcom

opúšťam  strom,

ktorý dávno predo mnou tu stál.

Kým môj ostrov ešte driemal

pobral som sa na cestu.

Stará mať kráčala za mnou,

nemo do zeme hladiac.

Nemohla tušiť čo leží mi na duši

a prečo od včera slova som neriekol.

Príliš veľa sme si  povedať chceli,

no nakoniec všetko sme premlčali.

A keď okolo poslednej chatrče prešli sme,

ja v slzách zrazu som bol.

Molovými rukami prikryl si tvár,

aby to nevidela moja stará mať.

A všade vôkol mňa dýchali ruže,

práve bol rozkvitnutý máj.

Ani som sa neobzrel.

Od smútku premlčal som  ,,zbohom“.

Iba soľným obrom sľub som dal,

že raz  vrátim sa domov.