štvrtok 26. apríla 2012

Slza soľným obrom




Slza soľným obrom


V hmlisté ráno,
kým soľní obri ticho spali
a mesiac  ešte nezašiel,
o prastarý olivovník,
hlavu  som oprel,
na plecia ruksak si dal.

S ťažkým srdcom
opúšťam  strom,
ktorý dávno predo mnou tu stál.

Kým môj ostrov ešte driemal
pobral som sa na cestu.
Stará mať kráčala za mnou,
nemo do zeme hladiac.

Nemohla tušiť čo leží mi na duši
a prečo od včera slova som neriekol.
Príliš veľa sme si  povedať chceli,
no nakoniec všetko sme premlčali.

A keď okolo poslednej chatrče prešli sme,
ja v slzách zrazu som bol.
Molovými rukami prikryl si tvár,
aby to nevidela moja stará mať.
A všade vôkol mňa dýchali ruže,
práve bol rozkvitnutý máj.

Ani som sa neobzrel.
Od smútku premlčal som  ,,zbohom“.
Iba soľným obrom sľub som dal,
že raz  vrátim sa domov.



2 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

Žeby táto báseň voňala po Chorvátsku? Daška

Anonymný povedal(a)...

vsade dobre doma najlepsie